Nádej z črepín

Na poličke je položená váza s červenými a žltými tulipánmi, má to byť aspoň nejaká útecha pre smutné oči, všetci okolo sa snažia, svoje vtipné príbehy mi tlačia do hlavy a dúfajú, že aspoň na malú chvíľu uzrú na mojich perách úsmev. Napriek veľkým snahám, sa divadlo nekončí potleskom.

Prepáčte, že som taká, no dovoľte mi smútiť, moje srdce sa nemôže na silu nútiť smiať sa, nie som totiž dvorný šašo, ktorý svoju úlohu zvládne dokonale a aj keď má občas na mále, zvládne úsmev vyčariť.

Zajtra príde nové ráno, chcem dať šancu tomuto dňu, ale neviem, či mám pre seba až také skvelé argumenty, prečo by sa mi dnes oplatilo vstať.

Si smutná, bolí Ťa srdce, že Ťa niekto sklamal? Niekto ale bojuje o svoj život a nikto ho práve prehral, niekomu vlak odrezal nohy a niekto možno zistil, že nemôže mať nikdy deti... Si taká márnivá, že si myslíš, že tvoj problém je ten najväčší na svete. Ale čo vy o tom viete!

Pochmúrne myšlienky musím dostať z hlavy von, lebo zožerú mi celú dušu a potom aj telo. Takto žiť predsa nechcem, nemôžem a nevládzem. Opäť žiť život, ktorý stojí za to hádam dokážem.

Pozbieram posledné väčšie kúsky rozbitej duše, lepím každý kúsok o ten ďalší a sľubujem si, že už to nikdy nedovolím. Črepiny vraj prinášajú šťastie a tak nechám sa prekvapiť...